Ročný prírastok mikrometeoritov do atmosféry zeme sto až tisíc násobne presahuje prírastok meteoritov na Zemi. Preto je zdanlivo zber mikrometeoritov omnoho výhodnejší, avšak tiež skrýva mnohé úskalia. Zber priamo v atmosfére počíta s väčšmi ‚nedotknutým’ stavom vzoriek, keďže takéto častice neboli vystavené poveternostnými vplyvom tak ako tie, ktoré dopadli na zem a niekedy ‘čakali’ roky, kým ich niekto objaví.

V našom experimente sme svojpomocne navrhli, skonštruovali, a vypustili do atmosféry zbernú jednotku KVÚ I., ktorej úlohou bol zber častíc veľkostí stoviek mikrometrov v stratosfére do 40 km nad povrchom bez mechanického prečerpávania vzduchu. Zároveň sme lapené častice podrobili analýze na mikroskope ako aj hmotnostnej spektrometrii sekundárnych iónov za účelom identifikácie zachytených mikrometeoritov.