Program Astroworkshopu 2021

piatok 2021‐03‐05
12:00 – 12:15 Matej Varga Modelovanie airglowu pomocou strojového učenia
Vrchné vrstvy zemskej atmosféry sú dynamickým prostredím, ktoré je neustále ovplyvňované zvrchu kozmickým počasím a zospodu atmosférickými procesmi. Jedným zo spôsobov ako skúmať túto oblasť je monitorovanie elektromagnetického žiarenia známeho ako airglow. Dostupnosť dát z viac ako 30 ročných meraní intenzít airglow-u nám umožnila skúmať, či je možné na jeho modelovanie použiť algoritmy strojového učenia a zistiť tak chýbajúce hodnoty v dátach.
12:15 – 12:30 Samuel Amrich Autonómne pozorovanie Transient Luminous Event z Centrálnej Európy
Transient luminous events (TLE) je skupina javov ktorých pozorovania sú na vzostupe. Jednotný postup alebo metóda pozorovania nie je rozšírená a zároveň väčśina pozorovaní je odkázaná na observera ktorý pozorovanie vykonáva. Preto sme sa rozhodli nadizajnovať a skonštruovať zariadenie ktoré bude schopné nie len zaznámenávať TLEs ale zároveň ich na fotkách klasifikovať s využítím hlbokých konvolučných neurónových sieti.
12:30 – 12:45 Matúš Hančikovský SW a HW riešenie mechaniky autonómneho sledovania TLE
Pre zväčšenie pozorovacej kapacity kamery na sledovanie TLE umiestnenej na pozorovacej stanici v Kolonici, SK, sme navrhli a testovali mechanický systém azimutálneho ovládania s dedikovaným softvérom na automatické sledovanie búrkových oblakov. Využili sme CAD softvér, 3D tlač a počítačové simulácie. Výsledkom bude autonómne zariadenie, ktoré bude schopné nepretržite sledovať časť oblohy s najväčšou pravdepodobnosťou výskytu TLE.
12:45 – 13:00 Justína Nováková Na ceste medzi nebom a zemou
Ročný prírastok mikrometeoritov do atmosféry zeme sto až tisíc násobne presahuje prírastok meteoritov na Zemi. Preto je zdanlivo zber mikrometeoritov omnoho výhodnejší, avšak tiež skrýva mnohé úskalia. Zber priamo v atmosfére počíta s väčšmi ‚nedotknutým’ stavom vzoriek, keďže takéto častice neboli vystavené poveternostnými vplyvom tak ako tie, ktoré dopadli na zem a niekedy ‘čakali’ roky, kým ich niekto objaví.

V našom experimente sme svojpomocne navrhli, skonštruovali, a vypustili do atmosféry zbernú jednotku KVÚ I., ktorej úlohou bol zber častíc veľkostí stoviek mikrometrov v stratosfére do 40 km nad povrchom bez mechanického prečerpávania vzduchu. Zároveň sme lapené častice podrobili analýze na mikroskope ako aj hmotnostnej spektrometrii sekundárnych iónov za účelom identifikácie zachytených mikrometeoritov.
13:00 – 13:30 Coffee break
13:30 – 13:45 Juraj Lörinčík Imaging of solar wind-like outflows in a footpoint of a Coronal Mass Ejection
We report on the Atmospheric Imaging Assembly (AIA) observations of plasma outflows from a coronal dimming during the 2015 April 28 filament eruption. After the filament started to erupt, two flare ribbons formed, one of which developed J-shaped extension (hook) enclosing a core dimming region. Along multiple funnels located inside this dimming region, outward-directed motions of plasma started to be visible in time-distance diagrams produced using the 171 and 193 filter channel data. These motions, which typical velocities ranged between 70 and 140 km/s, were generating nearly-uniform strip-like pattern for more than five hours. Based on this we suggest that this motion was a signature of outflows. Interestingly, the pattern generated by the outflows and their velocities were similar to those we observed in an ordinary coronal hole located in the vicinity. This indicates that the outflows are signatures of solar wind flowing along the open-field structures of the dimming region. To our knowledge, our observations present the first imaging evidence for plasma outflows from a dimming region.
13:45 – 14:00 Viacheslav Michailenko Odhad štatistickej chyby SDE metódy pre určenie modulácie kozmického žiarenia v heliosfére
The dissertation is focused on the propagation of cosmic rays through the heliosphere. A short overview of topic history is included in the presentation. The description of selected methods to evaluate the distribution of cosmic rays in the heliosphere is presented. Special attention is pay to the estimation of statistical error of solution of Fokker–Planck equation by 1D forward stochastic differential equations method. The error dependence on simulation statistics and energy is presented for different combinations of input parameters. The 1% precision criterium in intensities and 1% criterium in standard deviation are defined as a function of solar wind velocity and diffusion coefficient value.
14:00 – 14:15 Martin Harman Segmentácia štruktúr slnečnej koróny pomocou hlbokého učenia
Štruktúry v slnečnej koróne sú hlavnou hnacou silou procesov vesmírneho počasia, ktoré môžu priamo alebo nepriamo ovplyvňovať Zem. Vďaka najnovším vesmírnym observatóriám so schopnosťami nepretržitého získavania snímok vo vysokom rozlíšení môžu byť štruktúry v slnečnej koróne monitorované v priebehu rokov s časovým rozlíšením minút. Za týmto účelom sme vyvinuli metódu automatickej segmentácie štruktúr slnečnej koróny, ktorá je založená na prístupe hlbokého učenia s využitím konvolučných neurónových sietí. Náš model poskytuje výsledky, ktoré je možné porovnať s inými všeobecne používanými metódami automatickej segmentácie, a poskytuje univerzálny postup identifikácie štruktúr v slnečnej koróne. Výstupy modelu možno potom použiť na ďalšie štatistické štúdie súvislostí medzi slnečnou aktivitou a vplyvom kozmického počasia na Zem.
14:15 – 14:30 Coffee break
14:30 Spoločná foto
14:30 – 15:30 Pedro Russo Some Social Aspects of Space Exploration
During this interactive talk I will discuss some social aspects of current space exploration.
15:30 – 15:45 Šimon Mackovjak Aká by mala byť úloha slovenskej akademickej sféry v ESA?
Účasť Slovenska v ESA môže slovenský výskum vesmíru posunúť výrazne dopredu. Je to najmä vďaka 3 okolnostiam: a) možnosti participovať na ESA projektoch, ktoré majú celosvetový význam; b) dostupnosti vysokých grantov, ktoré na Slovensku ešte pred niekoľkými rokmi nemali obdobu; c) novým aktérom z oblasti priemyslu, ktorí môžu priniesť nových ľudí a know-how do celého odvetvia. Ako má na tieto zmeny reagovať akademická sféra? A na aké témy by sa mala zamerať, aby bola konkurencieschopná v rámci ESA? Odpovede na tieto otázky budeme hľadať interaktívnou formou.
15:45 – 16:00 Matej Poliaček Vzdelávacie a kariérne príležitosti vo vesmírnom priemysle pre študentov a mladých profesionálov
Prednáška o stážach a absolvetských pracovných pozíciach v ESA, ale aj o workshopoch a organizáciách, ktoré pomáhajú študentom a mladým profesionálom získať viac skúseností vo vesmírnom priemysle.
16:00 – 16:15 Ján Šubjak Exoplanéty vo viaczložkových systémoch s hnedými trpaslíkmi
Prvý hnedý trpaslík bol objavený v roku 1995 (Rebolo et al. 1995; Nakajima et al. 1995), v rovnakom roku kedy bola objavená aj prvá exoplanéta (Mayor & Queloz 1995). Od vtedy ubehlo veľa času a oba vedné odbory prešli veľkým vývojom. Boli objavené tisícky exoplanét a hnedých trpaslíkov. Najmä samostatne existujúci hnedý trpaslíci. Len malá frakcia je známa vo viazaných systémoch obiehajúcich vo veľkých vzdialenostiach okolo hviezdy. Môžeme pokračovať ďalej a spýtať sa v koľkých takýchto systémov pozorujeme exoplanétu. Do dnešného dňa poznáme len dva takéto systémy, HD 3651 (Mugrauer et al. 2006b; Liu et al. 2007; Leggett et al. 2007; Burgasser 2007) a HIP 70849 (Lodieu et al. 2014). To vedie k fundamentálnym otázkam typu: Aká je frakcia systémov s hnedými trpaslíkmi, v ktorých sa nachádza exoplanéta? Sú takéto systémy bežné alebo existujú procesy, ktoré nepreferujú takýto scenár? Oba známe systémy navyše naznačujú zvláštnosti v pozorovaných parametroch. Preto sme uskutočnili rozsiahlu spektroskopickú kampaň na vybrané systémy v snahe diskutovať tieto otázky.